Indonezia - horami Sumatry a trocha Javy

26.8.2002 - Kuta

Ahoj ludzi,
zasa som presiel kusok sveta, ktory naozaj stal zato ... a tak trochen poreferovat som sa rozhodol.
Indonezia je 4ta najludnatejsia krajina na svete povodne pozostavajuca z vyse 200 narodov, kultur a jazykov rozlezenych na vyse 17 tisic ostrovoch. Vacsinu uzemia pokryvaju hory sopecneho povodu a tych sopiek je tu naozaj neurekom (mozno fsecky :)) ... na moje prekvapenie na vacsine miest kde som bol je chladno, miestami az kosa (taky spacak je tu fakt prepotrebna vec). Kazdopadne celkom prijemna zmena po horucej Malajzii a este horucejsom Thajsku.
Takze, z malajskej Melaky som rychlolodou dorazil do horucecho indonezkeho mesta Dumai a kedze toto pobrezie Sumatry su len mociare, ropa, zemny plyn a horucava, podho okamzite do hor - smer mestecko Bukittinggi v state Zapadna Sumatra. Aj ked je to len par sto kilometrov, cesta trvala neuveritelnych 12 hodin -
vratane par defektov a technickych prestavok. Ono to s cestami na Sumatre uz tak chodi ... niekde chybaju cele useky, niekde to co z cesty zostalo sa da kludne nazvat tankodrom a ked to niekedy opravia ci nanovo postavia, obdobie dazdov to opat rychlo vrati do povodneho stavu. Takze povacsine offroad sme sa hrkotali cez nadherne hory, udolia plne terasovitych ryzovych policok a zacinal som tusit, ze tento ostrov nebude az taky obycajny. Je az neuveritelne ake dopravne zapchy sa im tu stavaju neskoro v noci vysoko v horach na tych uzuckych "cestach" ... chvilku sme stali na nejakom kopci a pohlad dole na serpentiny plne svetiel bol az zarazajuci ... pochopitelne kazdy pouziva svoj klakson kolko to da, podaktori maju aj melodicke a so zvukmi dzungle to byva poriadna kakofonia. Cestu sme ale stastne prezili a ani neviem ako som sa zrazu dostal na juznu pologulu.
Bukittinggi je prijemne chladne horske mestecko na okraji hlbokanskeho kanonu v stenach ktoreho su vykopane japonske tunely z druhej vojny co sluzili ako vazenie ... sialene katakomby, bol som tam par minut a mal som
dost ... Po meste sa da spravit celkom pekny walktrip cez nejake muzea, pevnost, panoramu na udolie, farbami hyriaci market ... v odlahlejsich kutoch na vas pokukuju makaky. Zavital som aj na nejake kulturne predstavenie ... nejake tradicne tance v pestrych krojoch so skvelou rytmickou muzikou. Ta tradicna hudba tu fakt stoji za to ... kopec hrncekov, bubienkov a fselijakych buchacich veciciek. Pri poslednom tanci som mal fsak dost. Po zemi rozsypali porcelanove crepy, nakopili ich na hrbu a po jednom po nich naboso zurivo do rytmu skakali ... nejaky typek na tych crepoch spravil aj stojku na cele, iny sa po nich trochen povalal a fsicko sa zaobislo bez kvapky krvi :-o ... bud som sprosty, alebo nechapem, alebo oboje. Vraj podobne veci maju aj ine kultury ... kdesik v Mexiku a bohviegde este, no na vlastne oci to bolo na neuverenie. Dalsi den som sa trochu vybral potulat po okoli a tolko novych veci som za jeden den este asi nevidel. Sumatra je uplne magicka krajina - rastlinky reagujuce pohybom na ludsky dotyk, kvety meniace farbu v zavislosti na nikotine, kukol som nejake koreninove zahradky, ovocie od vymyslu sveta (Manggis je asi ta najchutnejsia vec na svete), kavove plantaze a vlastne cely proces vyroby kavy od zbierania, cez prazenie, mletie az po balenie ... viete ze kazde zrnko kavy sa zbiera rucne? :-o ... Aj architektura je tu celkom specificka. Domy maju strechy v tvare bycich rohov - byk je tu celkom vazeny zver a
bycie zapasy su asi najvacsia lokalna show a nehorazne sa okolo toho gambluje. No a najvacse rohy ma pochopitelne kralovsky palac - majestatna to stavba siroko daleko. Dostal som sa aj do nejakej handicrafts manufaktury, rezbarcenie batakskych motivov, tkanie a batikovanie ... no a podvecer som sa namocil do nejakeho chladneho sopecneho jazera a podho naspat. Aby ta cesta na juh nebola az taka stereotypna, opat som zmenil smer a podho na sever, k miestu na ktore som sa tesil na svojej ceste asi najviac - jazero Toba. Niekedy pred 100tisic rokmi bola jedna obrovska sopka, ktora jedneho pekneho dna buchla. Krater zaplavila voda a vzniklo tak jazero, ktore sa dnes vola Toba. Na tomto jazere je ostrov Samosir velky asi ako Singapur a tento ostrov ma taky malicky dzindzik na ktorom je dedinka Tuk-Tuk ... Ludze bozi, podla mna je to to najkrajsie miesto na svete ...
Ostrov s obvodom necelych 150 km vydal na 2 dni motorkoveho exploringu plneho dychvyrazajucich scenerii, uzasnych hor a priatelskych usmievavych ludi - krestanov z naroda Batak. Domaci pozdrav "Horas" vyvola ziarivy
usmev aj na tej najzamracenejsej tvari, denne clovek odzdravi "helou" niekolko tisic krat, fsecja sa xcu zhovarat za kazdu cenu, aj ked po anglicky nevedia ani len pipnut .. proste parada. Aj ked jedina cesta co neni az tak uplne necesta vedie len okolo ostrova (hoci 150 km trva takmer 10 hodin ... ), rozhodol som sa trochen preskumat vnutrozemie (bo na tom ostrove je este dalsie jazero :) ) ... Fsecky pokusy zohnat riadne enduro na 120 tisicovom ostrove zlyhali, a tak som otvoril novu triedu Enduro 99cc :) a podho offroadit krizom krazom. Nieco ako presne mapy alebo znacenie na Sumatre jednoducho neexistuje, a tak som ten ostrov prebludil skrz naskrz kym som sa nakomplet rozhrkany dostal tam kde som povodne xcel. Za zmienku stoji, ze po lese tu volne behaju kone ... takych miest na svete fakt nie je vela :) ... Vnutorne jazierko bolo oproti tomu okolitemu dokopy onicom, aj
ked sopecne hory v pozadi dotvarali nadhernu sceneriu. Toto miesto mi naozaj prirastlo k srdcu, prijemna klima, skveli ludia, velmi lacne ceny, prakticky ziadne komare (Na otazku ci tu maju vela mosquitos mi jeden typek odpovedal : Not many mosquitos, sir, ,maybe one or two ... :) zostavalo uz len dodat, oboch dobre poznam, fajn typci :)) ) ... vrele odporucam kazdemu, stoji za navstevu takisto ako cela Indonezia ... Niekde cestou tu som videl nejaky plagat ze offroad stage gdesik niekedy teraz. No a typek Frengky co robil tam kde som byval, ze tam pojde so mnou, bo ze ma obe stare mamy v milionovom meste P-cosi Siantar, kde sa to konalo. Parada, stravil som noc u indonezkej rodiny, vecer sme s xlapmi popili nejaky tuak - miestny burciak co volaju aj jungle dzus ... rano narezu nejaku palmu, zoberu stavu a vecer to ma v sebe alkohol :) - aj ked je to brutal. Tak som vytiahol zvysok marhulovice a stary otec si po dvoch poharikoch siel lahnut uz pred osmou vecer :) ... Uplnou nahodou bol ten offroad happening len par minut od domu kde sme spali ... co je v obrovitanskom meste bez akychkolvek vyskovych budov viac nez stastie. Offroad dokopy nestal za nic, ale vyletik to bol zaujimavy. Odtial som sa pobral do nedalekeho Berastagi - dedinky na upati dvoch sopiek. A tak som sa na jednu z nich (tu blizsiu a nizsiu :) ) vydriapal. Par kilometrov do kopca rozmanitou dzunglou, neskor vsak akekolvek rastlinstvo vymizlo a zacal som badat rozdiely medzi vystupom na normalny kopec a sopku ... jazierka s cervenou vodou, skaly a horniny roznych farieb, zlte a zelene miesta s ktorych sici para a fsadepritomny zapach siry. Krater je uz takmer 200 rokov neaktivny, no tych "zivych" miestecok tam este zopar bubla. Dno kratera je rovne a pokryte sopecnym popolom, do kereho si miestni zalubenci robia svoje AB+CD=VL :) Zostup ale nebol ziadna sranda. Aj ked sa tu kedysi pokusali vybudovat strme schody, z ich zameru zostali uz len betonove stupienky po ktorych zbehnut len kratky usek bola celkom fuska ... este som kukol nejaky blizky vodopad skryty v hlbokom zelenom kakone a na
streche busu naspat do guesthousu. Cestovanie na streche (pri tunajsom preludnenom transporte celkom bezna vec) ma svoje vyhody aj nevyhody ... vyhodou je, ze mate podstatne viac miesta ako vnutri, bo tam je to uspesne
optimalizovane na azijsku velkost a este som tu nesedel v buse kde by sa mi vosli nohy pred sedacku. Niektore transporty dokonca nerataju s tym, ze by niekto mohol mat nohu vacsiu ako cislo 9 a nohu v slapke tam narvete len krizom ... keby niekto usporiadal sutaz o najnepohodlnejsi dopravny prostriedok na svete, Indonezia by nabeton vyhrala 9 z 10tich prvych miest (aj ked by mali urcite problem s vyberom, bo kazdy jeden vehikel tu ma svoje "plusy" :) ) No ale o tej streche, nakomplet vas spali slnko a pritom vam je stale strasna zima ... drzat sa jednou rukou jednoznacne nestaci, bo obcas vas to nadhazduje peknych par cm. Uplne najsialenejsi ucastnici dopravy su tu autobusovi cvikovia .. okrem sofera tu ma kazdy bus/minibus ci hocco este funkciu menezera/nahovaraca/cvika/batozinara a neviemcofsetkotenclovekesterobi ... Vo vysokych rychlostiach sa liepaju po tom buse zo fseckych stran ... zo strechy cez okno dnu, visiac na dverach zhanaju dalsich cestujucich ... drziac sa za jednu ruku vyberaju cestovne, vydavaju hrby bankoviek no a popri tom fsetkom urcite fajcia ... v Indonezii inac fajcia uplne fseci, furt a fsade ... zeny nefajcia, len mlade baby co sa tocia okolo turistov (dievky tu maju inac mimoriadne krasne :), snom kazdej je zobrat si europana - bo amici tu niesu ziadni bo vacsinou tu ziju
moslimovia, no a niektore sa celkom snazia :) ) ...
Za orangutanmi som sa cez horucu metropolu Medan s dopravnymi zapchami porovnatelnymi s Bangkokom vybral do orangutanieho rehabilitacneho centra do turistickej dedinky Bukit Lawang na okraji obrovskeho narodneho parku. Populacia tychto cloveku najpodobnejsich zivocichov sa rata uz len na tisice ... v tejto rezervacii ich zije necelych 5000. Rehabilitacne centrum si vzalo za ulohu prinavratit zopar tychto ludoopov zo zivota v zajati do
dzungle, a tak ich 2 x denne krmia monotonnou stravou (mlieko a banany) a ukazuju to turistom s velkymi fotoaparatmi. Aj ked vstup do NP je bez draheho sprievodcu zakazany, presiel som sa popri rieke ktora je hranicou a nejakych tychto oranzovych typkov som zahliadol ... majestatne to zvieratka, len onedlho uz asi nebudu :( ... Inac, Rastik ... viesh co je Pongo po latinsky? :))) Posledny den na severnej Sumatre som bol natankovat plnu nadrz adrenalinu celodennym raftom rieky Wampu. Vyse 20 rapidov so stupnami 2+ az 3+ ... uzasny zazitok. A este tou magickou krajinou ... hlboke kanony s ozvenami, voda tecie v malickych prirodnych sprchach so stien ... na stromoch sa hompalaju opice, hady a nejake jastery ... niekde sme zastali, clup do vody a horuca ... termalne pramene tu niekde vyvieraju priamo do vody ... tie vulkanickejsie useky hrali fsakovakymi farbami ... zlte, modre, zelene bublajuce jazierka na brehu a cojaviemcoeste ... paradicka parada.
No a cakal ma 80 hodinovy transfer zo severu na juh Sumatry, bo somar sprosty som na ostrov neprisiel tym najvhodnejsim pristavom ... co uz, na tu cestu urcite tak skoro nezabudem ... to je asi jedina vec co sa urcite neda zavidiet ... ale nakoniec sa to dalo prezit. Dorazil som do dedinky Kalianda na juznom cipe ostrova s odhodlanim doplavit sa na ostrov, co zostal po vybuchu sopky Krakatau ... bohuzial rano napriek slnecnemu pocasiu mi domaci oznamili, ze ziadna lod by to v tomto vetre neprezila (ved sa pri tychto pokusoch uz par ludi utopilo :( ) ... Nebolo casu cakat dalsi den na mozno dalsi neuspesny pokus a tak bolo nacase zmenit ostrov a vydat sa na Javu. A ked som par km juznejsie na velkej ferry (uslo sa mi miestecko na mostiku :) ) preplavaval ten Sundsky prieplav, musel som dat tym Krakatau lodivodom zapravdu. Burlive vody Indickeho oceana tu narazaju na pevninu a vznikaju velikanske vlny. S tou nasou lodou to robilo fakt nechutne veci ... zopar ludi sa aj nechutne po...(morskonemocovalo). Moja prva destinacia na preludnenom ostrove Java bola hlavne mesto Jakarta -
politicke a ekonomicke centrum tohto naroda. V porovnani so sialenym Bangkokom ci krasnym Kuala Lumpur vsak tato metropola nestoji dokopy za nic. Kopec stredne vysokych mrakodrapov, siroke ulice plne dymiacich aut a dokopy nic na videnie. Vyliezol som na narodny monument, vysoku vezu v strede mesta odkial bol celkom fajn vyhlad na mesto, kukol narodnu mesitu, prezidentsky palac popularnej Megawati Sukarnoputriovej a narodne muzeum - to je asi to najlepsie co tu maju ... tisice exponatov z roznych ostrovov a vekov ... clovek by tam mohol stvrdnut na akokolvek dlho, no mne dali len cosik vyse polhodiny, bo fsicke muzea v Indonezii zatvaraju dost skoro (1-2PM) :(( ... Severna cast Jakarty ma celkom prijemnu cinsku stvrt a staru holandsku architekturu ... zaujimavy pristav Sunda Kelapa plny skunerov a plachetnic, ktore este hojdne brazdia Javske more. Na par hodin som stvrdol v malebnej pristavnej stvrti plnej uzuckych uliciek a domcekov. Velmo mili a dobri ludia tito indonezania ... to sa musi nechat. Dalsi den rano som sa vybral kuknut pobocku firmy, pre ktoru som par rokov pracoval. Bowne Jakarta sidli vo vysokej budove s honosnym menom Hero, no na moje prekvapenie v malickom office pracuju fsehofsudy dvaja ludia ... a sefuje tomu mlady anglican co stvrdol v Azii z backpackingu :) ... (svet je plny moznosti.) Tym som ale moznosti Jakarty zrejme vycerpal a podho vlacikom do mesta Bogor s 344 burkami rocne :) ... ako naschval cely cas co som tam bol pieklo slnko, a tak som sa tesil na hromy a blesky :( ... V strede mesta maju ale botanicku zahradu svetovej triedy a navyse v ten den bol Den nezavislosti - tunajsi
najvacsi sviatok. Tisice ludi sa zabavali najrozmanitejsimi aktivitami - od slepej baby cez lozeni po tyci az po neviemco a skvele sa pritom bavili. Popoludni som sa na motorke vybral k nedalekemu vodopadu a v kazdej dedinke mali svoju vlastnu show, treba dodat, ze indonezkych cervenobielych vlajok (takisto polskych a monackych :) ) bolo vsade viac ako ludi ... a to je uz fakt vela :) K vodopadu viedol fakt preludneny hlboky kanon, nebyt tych tisicov ludi, bolo by to o dost zaujimavejsie ... ale takto som aspon hodil pokec s par mladymi. Zoznamil som sa s partiou miestnych umelcov ... maliarov, muzikantov, socharov a cojaviemcoeste ... vecer som okukal cosik z ich tvorby (a aj ked sa snazili, nyst mi nepredali :) ) Do dalsieho mesta Bandung vedie z Bogoru niekolko ciest, no ja som si vybral jednu cez vysokohorsky priesmyk Puncak pass. V domneni ze cosik prejdem,
cosik prestopujem som sa odviezol do poslednej dedinky a podho kracat s plnou zatazou cez cajove plantaze po ktorych sa prehanali domaci na konoch ... kon je inac v tejto krajine este celkom bezne pouzivany dopravny
prostriedok. Slapal som do kopca par hodin a neslo mi do hlavy, preco vsetky auta idu len dole kopcom a ziadne hore ... a oni to tu maju ako jednosmerku, kazdych 6 hodin opacny smer :-o ... kym som sa konecne dostal na vrchol, dozrel cas na zvrtnutie dopravneho smeru a naskocil som do prveho auticka iduceho mojim smerom :) ... a vecer som bol v obrovskom meste Bandung - dokopy nic moc, aj ked je to centrum vyroby odevov siroko daleko - maju tu niekolkokilometrovu Jeans street, kde sa daju kupit len no co asik? :) Prisiel som tu ale kvoli mojej pohodlnosti, a to ze nedaleko je sopka na ktoru sa da dostat po ceste :) ... autickom som sa rano dostal ku krateru, ktore boli vlastne dva ... celkom zaujimava prechadzka okolo, atypicke stromy im tu rastu. Nasiel som vodny pramen vyvierajuci na vrchole krateru a tecuci dovnutra kde sa straca niekde hlboko v utrobach zeme. Kusok odtial dole kopcom hlucnou dzunglou bolo nejake stale aktivne vulkanicke upatie. Plocha plna syciacich bublajucich jazierok ... para fsade dookola a v strede vriace jazierko z priemerom asi 3 metre a husto dymiace ... ta para bola jedine teplo v ten den, inac kosa ako keby to vobec nebolo takmer na rovniku :-o ... Nejaky miestny typek chytil nejaku vyvrelinu, rozbil ju a zapalil vnutro toho "kamena" ... a ono to zacalo bublat, sycat a smrdiet ... sranda. Miestni sprievodcovia sa mi nukali, ze mi ukazu este nejake podobne veci v dzungli ... no ale ze ja nie, ze ja sam. A to som este nevedel co ma caka ... ziadny jungle chodnicek som nenasiel a niekolko hodin som sa rypal klzkym kamenopadom plnym jazierok a strmych stien ... niektore bolo treba zliezat aj vyse 10 metrov ... musim priznat, celkom som sa aj bal bo stat sa mi tam cosik, tak tam zostanem :(. Bolo to ale celkom dobrodruzstvo a s trochou opatrnosti som nasiel nejaku cistinku s chodnikom veducim na cajove plantaze. Ku ceste som dorazil az po tme a nejaky lokalny transport do mesta. Tieto preludnene krajiny maju svoje caro, fsetko tu funguje rychlo, efektivne, dopravu tu doviedli prakticky k dokonalosti .. vacsinou vam tu nieco ide hned a tym smerom co xcete. Dalsi vlak ma zaviezol do mesta Yogyakarta, alebo Yogya ako ju domaci volaju. Toto mesto uspesne plni funkciu indonezkej metropoly vzdelania, kultury, umenia, historie a obchodu ... hlavna ulica plna tovaru od vymyslu sveta sa vola Malioboro :) ... mimochodom technika batikovania pochadza prave odtialto ... tych technik je sice viac, no ten original originalovity vznikol kedysik daaaavno tu. V okoli mesta sa tycia dve vyznamne budhisticke stavby - Prambanan a Borobudur. Majestatne to monumenty, vrele odporucam najst si nejake obrazky na webe (aj som cosik pofotil, no nemozem tu zohnat ziaden komp s CD-rom zeby som cosik poslal :((( ... ) Ako fsecko budhisticke, aj tieto stavby maju svoju vnutornu logiku ze preco to stoji prave takto. Zaujimave je, ze Borobudur nebol urceny na slavnosti, ci modlitby ale ako vzdelavacia institucia. Po asi siedmych poschodiach su
pokreslene rozne obrazky, z ktorych kazdy vyjadruje nejaky pribeh - no a pochopitelne ponaucenie. Ked sa tu niekto niekedy dosiel vzdelavat a presiel to fsecko, musim povedat, ze chalanisko bol fakt slusne vzdelany, bo tych vyjavov su tu tisice. Stavby Prambaranu maju tiez dookola nejake obrazky, tie vsak do detajlov rozpravaju historicky pribeh Ramayana. V Yogye som este kukol nejake babkove predstavenie ... to dokopy nestalo zanic, ale ta muzika ... co vam budem hovorit ... 16 strngacov a buchacov, 4 spevacky a 1 babkar, spevak a rozpravac. Tato muzika sa mi fakt paci, bohuzial nejake CDs co som pokupil nemaju sancu vystihnut ten zivy zvuk a neznie to ani zdaleka tak mohutne :( ... Dalsi den som na prechadke obrovitanskym sultanskym palacom objavil skusku este vacsieho orchestra ... len spevacok bolo asi 30 ... uff. Jedna z najkrajsich scenerii na svete sa nachadza na vychodnej Jave - lokacia znama ako Gunung Bromo - aj ked je to len jedna zo 7mich sopiek, ktore mozte vidiet z jedneho miesta. A cela tato nadhera sa nachadza v jednom obrovitanskom kratere s pustnym dnom. Rano pred 4tou :-o som naskocil do jeepu a podho na nejaku vyhliadku dockat na vychod slnka. Aj som sa dockal, no skoro som zmrzol .. teplota sa pohravala z bodom mrazu a ja som mal len par bavlnenych vrstviciek :( ... ale stalo to zato. Ked sa ukazal prvy polmesiacik cerveneho slnka, domaci hlasno zhukli a zacali sa tesit (zeby novemu dnu? :) ... Ta sceneria bola nepopisatelna, pocit mesacnej krajiny alebo konca sveta ... tazko povedat (fakt ma mrzi, ze nemozem postat foto, ale vari coskoro). Stojite na okraji velkeho kratera a pred vami je 7 rozne vysokych a rozlozenych sopiek .. z toho 2 aktivne, jedna vyzera ako babovka :). Na pozadi najvyssi dymiaci vrch Javy ... naaaadhera. Na samotny Gunung Bromo (aktivny) som sa aj vystveral a presiel dookola kratera ... no a pustou naspat do hotela odkial som sa pomalicky vybral na ostrov Bali kde prave aj som.
Dorazil som tu fcera, usadil som sa na jednej z najznamejsich plazi na svete - Kuta beach a idem sa tu trochen poobzerat. Ale o tom potom, takisto aj o Nusa Tengarre, pase ostrovov na vychod od Bali az po Timor.

Takze tak, leto sa doma asik pomaly blizi ku koncu, tu to vyzera este na
pekne dlho kym napadne nejaky sneh :)

Majte sa krasne,
Roman

Back to homepage